Peter Sorát strávil na ulici viac ako 9 rokov.
Tam, kde iní vidia len tieň, on našiel príbeh.
Pouličný diviak je najoriginálnejšia kniha, aká bola kedy napísaná o sociálnom bankrote, bezdomovectve a pouličnom živote.
Zo života na ulici ku vlastnej knihe.
Kvôli hazardu sa dostal na ulicu. Nepoddal sa a podarilo sa mu napísať už tri knihy v slovenskom jazyku. Pre zahraničných turistov preložil Pouličného diviaka aj do angličtiny.
Ako hlboko môže človek klesnúť?
Niekedy stačí jediná myšlienka a náš život sa môže obrátiť naruby. Tvrdí to aj Peter Sorát, ktorý prežil viac ako 9 rokov na ulici.
Jedného dňa, keď prechádzal okolo herne, napadlo ho, že by sa šiel pozrieť dnu a zahral si. Keby v tej chvíli vedel, že práve táto myšlienka ho v budúcnosti privedie na mizinu a doslovne na ulicu, možno by sa rozhodol ináč. Kúzlo rulety si ho získalo a prehral všetky peniaze, zadlžil sa a prišiel o všetko - rodinu a strechu nad hlavou.
No on dnes tvrdí opak - neľutuje to, že sa to stalo. Práve vďaka týmto skúsenostiam zistil, akú silnú má vytrvalosť a odhodlanie. Neprijal len tak osud bezdomovca, nezmieril sa s osudom a ani sa nevzdal boja za lepší život.
A ako znie jeho životná filozofia? Explicitne a bez zbytočnej ľútosti nad sebou odpovedá: „Ulica mi dala hrošiu kožu. Je zbytočné smokliť a utápať sa v žiali.“
"Človek asi musí padnúť až na úplné dno, aby sa dokázal od neho odraziť. Keď sa nevzdá, dostane novú energiu."
Petra Soráta môžete aj dnes stretnúť v uliciach Bratislavy. Ale už nie ako bezdomovca, ale človeka, ktorý predáva vlastné knihy.
S písaním začal už na ulici. Ako bezdomovec predával časopis Nota Bene a neskôr začal písať svoj vlastný časopis, ktorý pomenoval Pouličný diviak. Bol o živote na ulici a vydával ho na vlastné náklady a predával spolu s Nota Bene v uliciach Bratislavy.
Neskôr sa rozhodol, že napíše knihu a tak začala vznikať prvá knižná verzia Pouličného diviaka. Zhrnul v nej život bezdomovcov v uliciach Bratislavy, ale podľa jeho slov a skúseností, podobne žijú aj bezdomovci na celom svete. On sám precestoval rôzne kúty našej planéty. Bol v USA, Anglicku, Rakúsku a asi najviac mu učarovala Praha.
Keďže nemal vlastný počítač, Pouličný diviak vznikal v čitárni bratislavskej knižnice, kam ho chodil písať. Počas tohto obdobia nemal žiadny stabilný príjem ani ubytovanie. Ak sa chcel venovať písaniu, nemohol zároveň aj predávať Nota Bene.
Napísať knihu v takýchto podmienkach nebolo vôbec jednoduché a keďže sa mu nepodarilo zohnať nejakého veľkého sponzora, musel sa s tým popasovať.
Vďaka odhodlaniu však vytrval a tak sa na svetlo sveta dostala prvá knižná verzia Pouličného diviaka. O pár rokov vyšla reedícia pod názvom Pouličný diviak - Zabíjačka. Táto verzia mala nový dizajn a Peter Sorát ju vydal sám na vlastné náklady.
„Aj sociálny bankrot môže byť základom nového života. Ja som práve na ulici zistil, čomu sa chcem venovať, čo ma skutočne baví - písať o sebe a o ľuďoch, ktorých som stretol. A mám na to aj talent.“
Peter Sorát
A dnes sa rozhodol tento príbeh načítať.
Audioknihu Peter Sorát načítal vlastným hlasom a doplnil o množstvo nových informácií, ktoré sa v tlačenej knihe nenachádzajú.